S príchodom bábätka sa mení chod domácnosti a dochádza tiež k zmenám v spôsobe bývania. Jednou z najdiskutovanejších otázok je, či by mali rodičia spať spoločne s dieťatkom v jednej posteli alebo nie. A práve tu sa rodičia delia na dva tábory. Jedni spoločné spanie presadzujú, druhí odmietajú. Čo všetko so sebou spoločné spanie prináša?
Obrázok: Spoločné spanie v posteli: áno či nie?
Zhruba do 20. storočia si ľudia so spoločným spaním hlavu vôbec nelámali. Spali v jednej miestnosti a dokonca aj v jednej posteli. Postupom času sa však doba začala meniť a podľa pravidiel západnej kultúry mali mať rodičia spálňu len pre seba a dieťa svoju vlastnú izbičku. Preto existujú dva tábory rodín:
Na tom, kto má alebo nemá pravdu, sa nedokáže zhodnúť spoločnosť, ale ani odborníci. Najdôležitejšie je sa zhodnúť na tom, ako to cíti rodina, ktorá túto otázku aktuálne rieši.
Zástancovia co-sleepingu, teda toho, že by s vami dieťa malo spať v posteli, hovoria o tom, že ide o uspokojenie základných potrieb bábätka a prejav vašej dôvery k nemu. Podľa britskej psychologičky Margot Sunderlandovej mozog dieťaťa, ktoré spí samo v postieľke, vykazuje podobnú aktivitu ako pri fyzickej bolesti. Dieťa je preto nepokojné a úzkostné. Spoločný spánok však týmto prejavom predchádza a pomáha aj k vyrovnaniu iných frustrácií.
Aké výhody spoločné spanie prináša?
Obrázok: Spoločná posteľ môže viesť k pokojnejšiemu spánku bábätka.
Na spoločnom spaní by sa mali zhodnúť obaja rodičia. Ak súhlasia, je potrebné mať buď širokú posteľ, alebo ju rozšíriť o co-sleeper, čo je postieľka bez bočnice, ktorá má matrac v rovnakej výške ako matrac postele.
Podľa potrieb a zvykov jednotlivých rodičov môže spať dieťa buď uprostred, alebo na kraji pri stene. Ak spí dieťa uprostred, je lepšie, aby bol v posteli veľký manželský matrac bez medzery v strede. Dieťatko sa nesmie do matraca zaboriť, v blízkosti by nemali byť ani vankúše. Nezabudnite na matracový chránič, ktorý váš matrac ochráni od nočných nehôd.
Do postele si spoločne s bábätkom nikdy neľahnite, ak:
Miestnosť ku spánku by mala byť dobre vyvetraná. Do postele si líhajte bez toho, aby ste boli navoňaní dezodorantmi či parfémami, alebo mali natužené či nalakované vlasy. Rodičia by nemali mať žiadne šperky a ženy s dlhými vlasmi by si ich mali stiahnuť do copu.
Odborníci zo spánkového laboratória Inštitútu psychológie a psychohygieny sídliacom vo Freiburgu sa domnievajú, že oddelené spanie môže mať lepší vplyv na sociálny vývoj dieťaťa. Ku koncu prvého roka by dieťa malo spať vo svojej vlastnej postieľke. Vo veku 6-8 mesiacov sa totiž deti začínajú pomaly osamostatňovať. Je však potrebné im v tomto smere pomôcť. Strach zo samoty môžu deti zvládnuť len vtedy, ak im rodičia pomôžu. Ak teda počujete dieťa plakať, ihneď pribehnite za ním. Uvidíte, že si o pár dní na svoju postieľku zvykne.
Čo sa vám na oddelenom spaní môže páčiť?
Obrázok: Niektoré deti spia v samostatnej posteli odmalička.
Aby ste deťom dopriali kvalitný spánok, mali by ste venovať dostatok času výberu postieľky a jej vybavenia. Postieľka by mala byť vyrobená z kvalitného a nezávadného materiálu. Matrac vyberajte podľa veľkosti postieľky. Mal by vypĺňať celú ložnú plochu a mal by byť stredne tvrdý. Matrac by mal mať snímateľný poťah, ktorý v prípade potreby jednoducho vyperiete. Samozrejmosťou je dostatočná priedušnosť a chránič matraca.
Malé bábätká nespia na vankúši. Pri výbere prikrývky pamätajte na to, aby sa dieťa príliš neprehrievalo. Teplotu môžete regulovať oblečením. Po obvode postieľky môžete osadiť mantinel, ktorý zabráni, aby sa dieťatko zaseklo v bočniciach. Postieľku môžete mať spočiatku umiestnenú pri posteli. Nemala by však stáť jednou stranou k stene. Dieťatko sa totiž bude častejšie otáčať na stranu, z ktorej k nemu prichádzate, a to môže viesť k polohovej asymetrii. Ideálne umiestnenie je tam, kde bude mať dieťa z postieľky dobrý prehľad o dianí v okolí.