Už niekoľkokrát sme spomenuli, že problémy so spánkom u nás rieši viac ako 40% populácie. Toto obrovské číslo je alarmujúce. Je dobre známe, že bez kvalitného spánku trpí nielen telo, ale aj psychické zdravie. Ako spánok ovplyvňuje našu vnútornú pohodu? Akí ľudia sú najviac ohrození nedostatkom spánku a psychickými ťažkosťami a ako si pomôcť, ak zle spíte a cítite sa psychicky na dne?
"Čo je s tebou?" Spýtate sa ráno kolegu v práci, ktorý sa očividne necíti dobre. "Zle som spal," odpovie podráždene. Podobné situácie sa dejú bežne po celom svete. Všetci vieme, že nedostatok spánku negatívne ovplyvňuje našu náladu aj celkové psychické rozpoloženie. Všetko sa zdá ťažšie a problémy väčšie.
Fyzická únava je nepríjemná, tá psychická je však často ešte nepríjemnejšia. Pri nedostatku spánku sa často stretávame s podráždenosťou, ťažko sa nám koncentruje, pamäť nám neslúži tak, ako by mala. Klesá aj odolnosť voči stresu a mnohonásobne sa zvyšuje šanca, že človek zažije úzkostné a depresívne stavy.
Nedostatočný a nekvalitný spánok negatívne ovplyvňuje naše celkové zdravie. Odborníci z americkej Kalifornskej univerzity sa však pokúsili dostať hlbšie a preskúmať, ako veľmi ovplyvňujú prebdené noci mentálnu pohodu a emočné rozpoloženie človeka. Ich závery boli publikované v prestížnom časopise Nature Human Behaviour. Štúdie sa zúčastnilo 330 ľudí vo veku 18 až 50 rokov.
Vedci všetkých zúčastnených rozdelili do skupín podľa veku a prehrali im rôzne typy emočne vypätých klipov po tom, čo sa dobre vyspali. Následne im rovnaké klipy pustili v situácii, keď za sebou mali noc takmer bez spánku. Výskum ukázal, že pri veľkej časti ľudí spôsobila bezsenná noc horšiu funkciu časti mozgu, ktorá je zodpovedná za to, že sme schopní zmierniť a zvládať pocity úzkosti. Výrazne utrpela aj emočná stabilita, pretože hlbšie mozgové emočné centrá reagovali na podnety veľmi prehnane. Celé testovanie v rámci výskumu sa ešte opakovalo a dôkladne vyhodnocovalo celé štyri dni po sebe.
Vedci tak nakoniec na základe dát mohli potvrdiť, že nekvalitný a nedostatočný spánok zvyšuje hladinu emocionálneho stresu. A to až o 30%. Po prebdenej noci je pre väčšinu ľudí veľmi ťažké zvládať bežné situácie a reagujú prehnane a útočne. Odborníci navyše varujú, že ak sa organizmus stretáva s nadmierou emočného stresu, telo produkuje viac stresových hormónov. To sa negatívne odráža na celkovom zdraví človeka, ktorý je tak viac ohrozený vážnymi zdravotnými problémami. Medzi ne patria psychické choroby, ako napríklad depresia, ale aj obezita, srdcové ochorenia a ďalšie.
"Bez toho, aby ste sa kvalitne vyspali, bude váš mozog fungovať ako akcelerátor emócií, bez potrebnej brzdy," uviedol profesor Matthew Walker, jeden z autorov tejto štúdie, pre server Independent.
K poruchám spánku máme v dnešnej uponáhľanej dobe nakročené takmer všetci. Ešte o niečo horšie to však majú ľudia s úzkostlivou povahou, ľudia, ktorí sa stretávajú s nadmerným stresom a sú pod neustálym tlakom, ľudia so sklonmi k depresii či k perfekcionizmu. Nie je však až tak dôležité, do ktorej skupiny patríte, dôležité je si priznať, že nedostatočný spánok (či naopak nadmerný spánok trvajúci vyše 10 hodín denne) nie je v poriadku a je potrebné túto situáciu riešiť.
Potrebuje dokonale splniť každú úlohu. Všetko musí byť perfektné. To je obrovský tlak, ktorý na seba perfekcionista vyvíja. Pred zaspaním sa mu v hlave naháňa, čo všetko je potrebné urobiť. Často tiež nemôže zaspať pre strach z neúspechu.
Je takmer pravidlom, že psychické poruchy sprevádzajú problémy so spánkom. A naopak, poruchy spánku sú často príčinou väčších či menších psychických problémov. Je dobre, že sa o duševných ochoreniach začína čoraz viac hovoriť a prestávajú byť tabuizovanou témou. Rovnako je potrebné riešiť problémy so spánkom, pretože spánkové poruchy sa už radia medzi civilizačné choroby 21. storočia.
Vôbec najčastejšou príčinou dlhodobých porúch spánku je depresia. Neliečená dlhodobá nespavosť sa zase často rozvinie v depresiu či úzkostnú poruchu.
Moderná doba na nás kladie vysoké nároky a stres sa tak často stáva tichým spoločníkom mnohých ľudí. Kým depresia je pôvodcom dlhodobej nespavosti, stres väčšinou spôsobuje krátkodobejšiu nespavosť. Akútna stresová porucha po nejakom veľmi nepríjemnom zážitku trvá minimálne 2 dni, najviac 1 mesiac po tom, čo došlo k udalosti, ktorá nadmerný stres vyvolala.
Ak ale problémy pretrvávajú aj po mesiaci, došlo u vás napríklad k tragédii v rodine alebo cítite, že zažívate nadmerný stres každý deň, potom radšej vyhľadajte odbornú pomoc.
Obojstranná súvislosť medzi úzkostnou poruchou a poruchou spánku môže ľahko pripomenúť otázku, či bola skôr sliepka, alebo vajce, ktorú si prvýkrát položili už starovekí Gréci. Kým odpoveď na túto otázku už veda našla (správna odpoveď je vajce), otázka, či bola prvá úzkostná porucha alebo porucha spánku, zostáva stále nezodpovedaná. Isté však je, že poruchy spánku sú s úzkostnými poruchami neodlučne späté.
Dlhodobá úzkosť bez známej príčiny, to je definícia generalizovanej úzkostnej poruchy. Pacienti s týmto duševným ochorením trpia nespavosťou vôbec najčastejšie (až 70% z nich), sú skľúčení a plačliví. Generalizovaná úzkosť veľmi často trápi pacientov s depresívnou poruchou. Niekedy ani nie je možné tieto ochorenia od seba odlíšiť. Potom hovoríme o úzkostlivo - depresívnej poruche.
Pacienti s generalizovanou úzkosťou majú najväčší problém so zaspávaním, nočné budenie ich trápi menej. Cez deň sú veľmi unavení, ale keď si chcú oddýchnuť, nie sú schopní zaspať.
Odhaduje sa, že depresívnu epizódu zažije vo svojom živote až 20% ľudí a rozhodne by sa depresia nemala podceňovať. Ochorenie depresiou má vysokú úmrtnosť, nesie so sebou vysoké riziko samovraždy a človek postihnutý depresiou často vďaka nej ochorie aj na ďalšie choroby. Každý, kto si prešiel depresiou, potvrdí, že sa jedná o trýznivý stav mysle, keď nemožno vidieť svetlo na konci tunela.
Neprekvapí teda, že depresívne poruchy sú najčastejšou príčinou dlhodobej nespavosti. Typicky môžeme u depresívneho pacienta pozorovať, že ho trápi veľmi skoré ranné budenie. Ani spánok počas noci však nie je osviežujúci, pretože výskyt REM fázy je nepravidelný a dochádza tiež k zníženiu množstva hlbokého spánku.
Niektorí pacienti s depresiou môžu naopak trpieť nadmernou spavosťou, ale aj keď prespia väčšinu dňa, necítia sa oddýchnutí.
Ak vaša depresívna epizóda trvá už vyše 14 dní, je namieste vyhľadať odbornú pomoc.
Ochorenie, ktoré sa vyznačuje striedaním depresívnej a manickej fázy, nazývame maniodepresívna (alebo tiež bipolárna) porucha. Toto závažné duševné ochorenie je veľmi zákerné, pretože sa u pacienta s bipolárnou poruchou strieda obdobie, kedy sa cíti až nadnesene, usmieva sa a je sebavedomý, myslenie a pohyby sú rýchle, rozhoduje sa veľmi impulzívne. Následne však upadá do depresie a to aj veľmi hlbokej. Maniodepresívny pacient trpí nespavosťou podobne ako pacient depresívny. V období mánie sa však objavuje vždy iba nespavosť, nie nadmerná spavosť.
U schizofrenikov je doba zaspávania predĺžená o dlhé hodiny. Pacienti nemôžu zaspať v dôsledku úzkosti, často ich trápia halucinácie. Obzvlášť nebezpečné sú bludy, ktoré pacienta so schizofréniou nútia podozrievať všetkých okolo seba. Až vyčerpanie prinesie schizofrenikom spánok. Cez deň sú potom často na smrť unavení a zaspávajú.
Ak málo spíte, celú noc sa prevaľujete a ráno sa prebúdzate nevyspatí, je potrebné hľadať príčinu. Problém bude pravdepodobne v stave mysle, ktorá telu nedovolí, aby si oddýchlo. Dostávate sa do bludného kruhu, kedy sa vzhľadom na problémy so spánkom cítite psychicky horšie a hlava plná starostí vám zase nedovolí zaspať.
Začnite vyhľadaním kvalitného odborníka, ktorý vám pomôže riešiť vaše psychické ťažkosti a pomôže vám vyznať sa vo vašich pocitoch. Zároveň by bolo dobré zájsť aj do spánkového laboratória, kde vám pomôžu identifikovať a riešiť vaše problémy so spánkom. Proste sa nehanbite priznať si, že je vám mizerne. Do situácie, keď nevieme, ako ďalej, sa počas život dostane každý z nás.
Hneď niekoľko starých múdrostí poukazuje na to, že na všetko je potrebné sa dobre vyspať. Napríklad "Ráno je múdrejšie večera". Tak na seba buďte dobrí a urobte všetko pre to, aby sa vám dobre žilo a dobre spalo, pretože jedno bez druhého nie je možné.
Ďalej sa zamerajte na dodržiavanie pravidiel spánkovej hygieny a pokúšajte sa relaxovať, ako to len pôjde. Uľaviť vám môže príjemná masáž, prechádzka v prírode, dať si čaj a k tomu si prečítať dobrú knihu, pozrieť si pekný film, niečo si vyrobiť vlastnými rukami, uvariť si jedlo, na ktoré máte dlho chuť, alebo proste nájsť iný spôsob, ako byť na seba lepší.
Naučiť sa relaxovať je pre mnohých ľudí v dnešnej uponáhľanej dobe skutočnou výzvou. Ak aj vy patríte medzi nich, skúste na tom zapracovať. Vedieť vypnúť je veľmi cenná a pre zdravú myseľ nevyhnutná zručnosť. Začnite napríklad prechádzkou do prírody, nájdite si nejaké obľúbené miesto a naučte sa byť chvíľu len jeho obyčajnou súčasťou.
Podľa vyjadrenia MUDr. Petry Uhlíkovej v článku Poruchy spánku u detí a dorastu z pohľadu pedopsychiatra sú poruchy spánku u detí a dorastu pomerne časté. Vyskytujú sa až u 30% detí a dospievajúcich. Ak vaše dieťa dlhodobo zle spí a negatívne sa to podpisuje na jeho fungovaní, je namieste vyhľadať odbornú pomoc. Nezabúdajte, že deti reagujú na spánkový deficit citlivejšie, než dospelý.
Aj deti majú svoje starosti. Problémy so spánkom potom môžu byť prvým ukazovateľom, že sa niečo deje. Načúvajte im a zaujímajte sa o ich vnútorný svet.