Prespíme približne tretinu života, čo je veľmi veľa času! Dá sa tomu nejako vyhnúť? Je spánok naozaj taký dôležitý? Dalo by spať kratšie a cítiť sa dobre?
Žiaľ, život bez spánku nie je možný, pričom väčšina z nás trpí na pravidelný nedostatok spánku, hoci si to často ani neuvedomujeme. Nedostatok spánku (napr. 6-hodinový spánok) sa na druhý deň prejaví mentálnou únavou, poklesom energie a imunity, ako aj nesústredenosťou.
Keďže na prvý pohľad ide o drobné zmeny, rýchlo si na ne zvykneme a ani si neuvedomíme, že keby sme viac spali, boli by sme výkonnejší, zorganizovanejší a šťastnejší.
Priemerne spíme 6,5-7,5 hodín denne. Stačí to? Väčšina z nás tvrdí, že áno, ale mýlime sa. Odhaduje sa, že sotva 5% populácie sa dokáže úplne zregenerovať už po 5 hodinách spánku. Koniec koncov nejde o prejav zdravia – podľa Daniela J. Buyssa z Lekárskeho strediska Pittsburgskej univerzity tí, ktorým stačí 5 hodín spánku, sa vyznačujú psychickou poruchou v podobe miernej mánie, ktorá im dodáva energiu, takže nedostatok spánku nezničí ich zdravie.
Zvyšok sveta potrebuje 7,5-8 hodín spánku. Jeho trvalý nedostatok vedie totiž k somatickým a psychosomatickým poruchám, k depresii, alebo k neuróze.
Ak tak ľahko preceňujeme svoje možnosti a veríme, že nám stačí krátky spánok, ako môžeme vedieť, či spíme dostatočne dlho? Ospalosť v priebehu dňa nie je dostatočným indikátorom nedostatočného spánku, pretože môže byť prejavom náhleho poklesu inzulínu po príliš výdatnom jedle.
Všimni si, ako rýchlo zaspávaš. Ak zaspíš skôr, ako si položíš hlavu na vankúš, znamená to, že spíš príliš málo. Ak ti zaspávanie trvá 10-20 minút, zrejme spíš dostatočne dlho. Ak nemôžeš zaspať dlhšie ako hodinu, môže to svedčiť o tom, že spíš priveľa. Príčin nespavosti je však veľa, nemusí to byť len dôsledok nadmerného spánku.
Nedostatočné množstvo spánku nevedie len k ťažkostiam so sústredením a k podráždenosti v priebehu dňa. Ide o celé spektrum porúch – od slabého hormonálneho systému až po zmeny v množstve nervových buniek. Nedostatok spánku ovplyvňuje aj fungovanie telesných sústav, a preto, ak ti zrazu zlyháva činnosť viacerých sústav, prizri sa najzákladnejším stránkam svojho života, čiže stravovaniu a spánku.
Nesmieme zabúdať ani na to, že nedostatok spánku vedie k mikrospánkovým epizódam – čiže k stavom niekoľkosekundového spánku. Mikrospánkové epizódy postihujú častejšie tých, čo vykonávajú monotónne činnosti, a zvlášť tých, čo sa snažia prekonať únavu a ospalosť. Mikrospánok môže niekedy viesť ku komickým situáciám, avšak v prípade vodiča nákladniaka môže mať tragické následky.
Dá sa žiť, a pritom nespať? Na internete nájdeme príbehy ľudí, ktorí tvrdia, že vôbec nespia, prípadne že vydržia bez spánku veľmi dlho, avšak nijaký z týchto prípadov nebol nikdy vedecky preskúmaný a dokázaný. Takže príbehy o Vietnamcovi, ktorý už 35 rokov nespal a napriek tomu je vo vynikajúcej kondícii, sú fikcie. Namiesto toho však poznáme prípady úmrtia spôsobeného dlhodobou nespavosťou.
Existuje aj veľmi zriedkavá, geneticky dedičná choroba – tzv. smrteľná rodinná nespavosť (fatálna insomnia). Táto porucha je dôsledkom mutácie jednej z bielkovín v mozgu, čo vedie k poruchám regulácie spánku. Postihnutý jedinec začne trpieť na chronickú nespavosť a v priebehu 7-36 mesiacov od výskytu prvých príznakov zomrie. Doposiaľ sa táto choroba vyskytla u 40 rodín na svete (z toho až 16 prípadov sú rodiny Baskov). Žiaľ, nikoho, kto takto ochorel, sa nepodarilo zachrániť. Takisto aj výskum realizovaný na myšiach potvrdil úzku spojitosť medzi nedostatkom spánku a smrťou.
Záver teda znie: bez spánku sa nedá žiť. Ak spíš príliš krátko, škodíš sebe samému. Okrem toho treba každú minútu spánku využiť čo najlepšie: v súlade s vlastným organizmom a jeho potrebami, na kvalitnom matraci, v prirodzenej posteli a vo vyvetranej izbe!
<a href="https://www.vyspimesa.sk/article/sk/poznate-vsetky-fazy-spanku" target="_blank"><img alt="7 potravin pre pokojný spánok" src="https://www.vyspimesa.sk/uploads/fck/image/sk-co-se-deje-s-telem-behem-spanku.png" width="800" /></a>