Nedostatok spánku a jeho zlá kvalita nevedú len k ospalosti a k únave, ale môžu vážne ohroziť zdravie, ba aj pracovnú kariéru a rodinné vzťahy. Ponúkame stručný prehľad výsledkov výskumov, ktoré sa venovali tejto problematike.
Alzheimerova choroba je jednou z foriem demencie, ktorá postihuje starších ľudí. Jej príčiny nie sú zatiaľ známe, avšak zistilo sa, že niektoré činitele (napr. dedičnosť) môžu zvýšiť riziko jej vzniku. Podľa výskumu, ktorý uskutočnili odborníci z Univerzity v St. Louis, môže zlá kvalita spánku viesť k degenerácii bielkovín tau a k vzniku amyloidových plakov, ktoré sú prejavom tohto ochorenia. Výsledky tohto výskumu potvrdil aj výskum zrealizovaný na Univerzite v Oregone.
Podľa odborníkov si Alzheimerovu chorobu „zapríčiňujeme“ tým, že zanedbávame každodenný, primerane dlhý spánok, čím mozgu bránime regenerovať sa.
Podľa jednej z teórií o výbuchu atómovej elektrárne v Černobyle treba hľadať príčinu tragédie v nedostatočnom spánku zamestnanca elektrárne. Je to veľmi dramatický príklad. Odhaduje sa, že približne 3% dopravných nehôd zapríčinila únava alebo mikrospánok vodiča. Mohlo by sa zdať, že nejde o veľké percento, lenže v priebehu 5 rokov predstavujú 3% až 3000 zranených. Poľské policajné štatistiky uvádzajú, že v priebehu rokov 2003 – 2007 došlo v dôsledku únavy vodičov k 1685 dopravným nehodám, pri ktorých bolo zranených 2708 osôb a usmrtených 418 osôb.
Únava zapríčinená nedostatočným alebo nekvalitným spánkom zvyšuje aj riziko pracovných úrazov.
Tí, čo spia menej ako 6 hodín (čo neraz vyplýva napr. z ťažkostí so zaspávaním), podliehajú väčšiemu riziku vzniku srdcových ochorení. Z výsledkov výskumu uverejneného v Progressive Cardiovascular Disease vyplýva, že únava z nevyspania zvyšuje pokojový krvný tlak a zintenzívňuje tvorbu hormónov, ktoré prispievajú k vzniku srdcovo-cievnych chorôb.
Ľudia postihnutí depresiou majú ťažkosti so zaspávaním a aj kvalita ich spánku je veľmi nízka. Doposiaľ nie je celkom jasné, ako funguje závislosť medzi depresiou a nedostatkom spánku (či je depresia ich spúšťačom, alebo dôsledkom), zato však vieme, že pri depresii sú problémy so spánkom veľmi časté. U ľudí s prejavmi nespavosti sa depresia vyskytuje 5-krát častejšie, než u tých, čo poruchami spánku netrpia.
Výskum, ktorého výsledky uverejnil Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism v roku 2002, dokázal, že poruchy spánku znižujú u mužov hladinu testosterónu, čo vedie k poruchám erekcie.
Tí, čo spia krátko, sa vystavujú až o 30% vyššiemu riziku nadváhy. Súvisí to s reguláciou peptidov, ktoré sú zodpovedné za kontrolu chuti. Ak spíme krátko, stúpa nám v tele hladina grelínu (hormónu hladu). Čím je jeho hladina vyššia, tým viac sa nám chce jesť.
Samozrejme, že nejde o priamu závislosť, ale o celú spleť faktorov. Napríklad partneri chrápajúcich osôb trpia na nespavosť trikrát častejšie[3]. Poruchy spánku u jedného z partnerov ovplyvňujú vznik rovnakého problému u druhého partnera. Ide o vzájomnú závislosť, ktorá vedie k prehĺbeniu problému, ktorý sa odzrkadlí aj v citovej a vzťahovej oblasti.
Nespavosť a nízka kvalita spánku sú príčinou mnohých problémov. Preto sa oplatí investovať do pohodlnej postele s dobrým roštom, do kvalitného matraca a vankúša a dbať na spánkovú hygienu. Predovšetkým však treba spánku venovať primerane dlhý čas!
<a href="https://www.vyspimesa.sk/article/sk/poznate-vsetky-fazy-spanku" target="_blank"><img alt="7 potravin pre pokojný spánok" src="https://www.vyspimesa.sk/uploads/fck/image/sk-co-se-deje-s-telem-behem-spanku.png" width="800" /></a>